Pred tým, ako si zaobstaráte pieskomila, by ste mali zvážiť niekoľko vecí.
1. Pieskomil nie je zviera pre deti - veľmi a sním maznať nedá a dieťa by mu ťahaním za chvost a pod. mohlo ublížiť
2. Nie ste naň alergickí?
3. Pieskomil si stavia hniezdo, na to je ideálne použiť seno. Nie ste alergickí na seno?
4. Ste ochotní poskytnúť domov aspoň dvom pieskomilom?
5. Ste ochotní v prípade zranenia/choroby zájsť na veterinu? (Niekedy potrebné operácie môžu vyjsť aj viac ako 50€)
6. Máte dostatok miesta na priestrannú ubikáciu?
7. Máte čas sa zvieratku venovať a socializovať ho?
Najjednoduchší spôsob, ako získať pieskomila, je zájsť do najbližšieho obchodu so zvieratami a kúpiť si ho. Tento spôsob však má veľa nevýhod. Keďže vôbec nepoznáme pôvod zvieratka, môže sa jednoducho stať, že náš miláčik bude zo súrodeneckého krytia alebo bude mať genetickú poruchu. Okrem toho, ak kupujeme samičku, môže sa ľahko stať, že namiesto jedného pieskomila si domov donesieme desať. Je to preto, že v zverimexoch sa zvieratká väčšinou nechovajú oddelene. Nepoznáme pôvod, presný vek, dokonca niekedy si predavač môže pomýliť i pohlavie. A zverimexy zvieratá väčšinou kupujú od množiteľov. To znamená, že zvieratká sa celý život nachádzali v otrasných podmienkach. A často sú medzi nimi rozšírené choroby či parazity.
Takisto môžme kliknúť na inzerát na internete. Tu sa vždy treba chovateľa spýtať, či sa mláďatá narodili plánovane alebo "nedopatrením". Takisto je dobré spýtať sa na podmienky, v akých zvieratá žijú (aká veľká ubikácia, aká potrava, koľko zvierat), kto sú rodičia (a ako sú starí, či nie sú súrodenci a či sú zdraví), kedy sa vrh narodil, poprípade či boli pri pôrode komplikácie a koľko mláďat sa narodilo. Tiež sa môžte spýtať na chovateľove skúsenosti s pieskomilmi.
Ak máme podozrenie, že chovateľ je množiteľ, zviera od neho nekupujme, aj keď by mohlo byť lacné!!
Keďže sa pieskomily nechovajú s preukazom pôvodu, je toto najlepšia cesta - cez dlhoročných chovateľov, ktorí sa o svoje pieskomily s láskou a radosťou starajú.
A je tu aj azyl Drobec - pozrite, či tam nie sú pieskače na adopciu a či sa vám nezapáčia: http://www.drobec.wz.sk/
Pieskomily chováme rozhodne v pároch alebo skupinách. Jeden pieskomil naviac vás nezrujnuje. Ani si poriadne nevšimnete, že ho máte.
Najlepšie je chovať pár, poprípade malú skupinku. Všetky pieskomily by mali byť rovnakého pohlavia a z jedného vrhu. Je veľmi ťažké navyknúť na seba piekomily z rôznych vrhov. To robte iba v prípade, že sú pieskomily práve odstavené a prídu k vám naraz. K zabývanej skupine nepridávajte nových členov. Tiež je nevhodné chovať spolu s pieskomilmi akékoľvek iné zviera v jednej ubikácii.
Ak je však pridávanie nového člena nevyhnutné (napr. ak bol jeden v karanténe a chcete ho znovu pridať k skupine), musíte ubikáciu vyčistiť (poriadne, nech sa cítia čo najmenej) a zvieratá zoznamovať v neutrálnom prostredí (to znamená priestor, v ktorom ani jedno zo zvierat ešte nebolo). Najskôr ich oddelíme nejakým pletivom (môžme ich napr. položiť vedľa seba do klietok).
Ďalšia možnosť pre zoznamovanie - asi najlepšia - spočíva v tom, že klietku alebo akvárium, v ktorom budú pieskomily spolu ubytované, rozdelíme v strede pletivom. Pieskomila, ktorého chceme zoznámiť dáme na jednu stranu a druhého na druhú. Niekoľkokrát denne pieskomily vymieňame - dávame ich na opačnú stranu. Tak spoznajú svoje pachy. Po týždni môžte dať pletivo preč - ale toto si bude vyžadovať veľa času. Musíte ich najmenej 6 hodín pozorovať, či sa nezačnú biť. (Pre istotu si oblečte rukavice, ak by sa bili, aby vás nepohrýzli). Dokým spolu nespia v jednom hniezde (poprípade len tak na kope, ak si hniezdo náhodou nepostavili), nenechávajte ich bez dozoru.
Pozor - budú si medzi sebou "dohadovať" postavenie v skupine - takéto drobné bitky sú fajn. Ak sa budú biť serióznejšie, spoznáte to podľa toho, že nie "boxujú", ale váľajú sa v "guličke" a snažia sa hrýzť, alebo skáču do výšky a pri tom sa naháňajú.
Túto metódu by sme mali použiť už keď boli pieskomily rozdelené čo len na jeden deň.
Ak máme doma nového pieskačika, mali by sme ho skrotiť. Prvé dni ho necháme zvykať si na nové prostredie a potom začneme s "výcvikom".
Je dôležité vedieť, že pieskomil je zvieratko veľmi čiperné a aj keď sa nám ho podarí chytiť do ruky, dlho v nej nezostane.
Ak chceme, aby nám pieskomil dôveroval, ponúkame mu z ruky rôzne dobroty (ale nepreháňať a dávať pozor, čo mu dávame - môžme mu dať malinko orieškov alebo pochúťky pre hlodavce, z ruky mu môžme podávať aj zelené krmivo - zeleninu, ovocie, poprípade si nasypeme do dlane trošku kŕmnej zmesi. Pieskomil je zvedavý, príde sa pozrieť, čo mu ponúkate a s veľkou pravdepodobnosťou si to aj zoberie. postupne si jedlo dávajte do dlane a keď vám vylezie na ruku, druhou ho skúste pohladkať. Na začiatku bude pravdepodobne utekať a odskakovať. No časom by si mal zvyknúť. Potom ho už postupne môžte dvíhať a keď budete mať v manipulácii s ním istotu, môžete mu postupne predstavovať výbeh, kam ho budete púšťať behať.
Tiež je možné, že ak dáte pieskomilom do ubikácie ruku, budú vás "ochutnávať". Nedovoľte im to, ak vás čo i len jemne pohryznú, prudko odtiahnite ruku.
März Helliel, 2014
1. Pieskomil nie je zviera pre deti - veľmi a sním maznať nedá a dieťa by mu ťahaním za chvost a pod. mohlo ublížiť
2. Nie ste naň alergickí?
3. Pieskomil si stavia hniezdo, na to je ideálne použiť seno. Nie ste alergickí na seno?
4. Ste ochotní poskytnúť domov aspoň dvom pieskomilom?
5. Ste ochotní v prípade zranenia/choroby zájsť na veterinu? (Niekedy potrebné operácie môžu vyjsť aj viac ako 50€)
6. Máte dostatok miesta na priestrannú ubikáciu?
7. Máte čas sa zvieratku venovať a socializovať ho?
Najjednoduchší spôsob, ako získať pieskomila, je zájsť do najbližšieho obchodu so zvieratami a kúpiť si ho. Tento spôsob však má veľa nevýhod. Keďže vôbec nepoznáme pôvod zvieratka, môže sa jednoducho stať, že náš miláčik bude zo súrodeneckého krytia alebo bude mať genetickú poruchu. Okrem toho, ak kupujeme samičku, môže sa ľahko stať, že namiesto jedného pieskomila si domov donesieme desať. Je to preto, že v zverimexoch sa zvieratká väčšinou nechovajú oddelene. Nepoznáme pôvod, presný vek, dokonca niekedy si predavač môže pomýliť i pohlavie. A zverimexy zvieratá väčšinou kupujú od množiteľov. To znamená, že zvieratká sa celý život nachádzali v otrasných podmienkach. A často sú medzi nimi rozšírené choroby či parazity.
Takisto môžme kliknúť na inzerát na internete. Tu sa vždy treba chovateľa spýtať, či sa mláďatá narodili plánovane alebo "nedopatrením". Takisto je dobré spýtať sa na podmienky, v akých zvieratá žijú (aká veľká ubikácia, aká potrava, koľko zvierat), kto sú rodičia (a ako sú starí, či nie sú súrodenci a či sú zdraví), kedy sa vrh narodil, poprípade či boli pri pôrode komplikácie a koľko mláďat sa narodilo. Tiež sa môžte spýtať na chovateľove skúsenosti s pieskomilmi.
Ak máme podozrenie, že chovateľ je množiteľ, zviera od neho nekupujme, aj keď by mohlo byť lacné!!
Keďže sa pieskomily nechovajú s preukazom pôvodu, je toto najlepšia cesta - cez dlhoročných chovateľov, ktorí sa o svoje pieskomily s láskou a radosťou starajú.
A je tu aj azyl Drobec - pozrite, či tam nie sú pieskače na adopciu a či sa vám nezapáčia: http://www.drobec.wz.sk/
Pieskomily chováme rozhodne v pároch alebo skupinách. Jeden pieskomil naviac vás nezrujnuje. Ani si poriadne nevšimnete, že ho máte.
Najlepšie je chovať pár, poprípade malú skupinku. Všetky pieskomily by mali byť rovnakého pohlavia a z jedného vrhu. Je veľmi ťažké navyknúť na seba piekomily z rôznych vrhov. To robte iba v prípade, že sú pieskomily práve odstavené a prídu k vám naraz. K zabývanej skupine nepridávajte nových členov. Tiež je nevhodné chovať spolu s pieskomilmi akékoľvek iné zviera v jednej ubikácii.
Ak je však pridávanie nového člena nevyhnutné (napr. ak bol jeden v karanténe a chcete ho znovu pridať k skupine), musíte ubikáciu vyčistiť (poriadne, nech sa cítia čo najmenej) a zvieratá zoznamovať v neutrálnom prostredí (to znamená priestor, v ktorom ani jedno zo zvierat ešte nebolo). Najskôr ich oddelíme nejakým pletivom (môžme ich napr. položiť vedľa seba do klietok).
Ďalšia možnosť pre zoznamovanie - asi najlepšia - spočíva v tom, že klietku alebo akvárium, v ktorom budú pieskomily spolu ubytované, rozdelíme v strede pletivom. Pieskomila, ktorého chceme zoznámiť dáme na jednu stranu a druhého na druhú. Niekoľkokrát denne pieskomily vymieňame - dávame ich na opačnú stranu. Tak spoznajú svoje pachy. Po týždni môžte dať pletivo preč - ale toto si bude vyžadovať veľa času. Musíte ich najmenej 6 hodín pozorovať, či sa nezačnú biť. (Pre istotu si oblečte rukavice, ak by sa bili, aby vás nepohrýzli). Dokým spolu nespia v jednom hniezde (poprípade len tak na kope, ak si hniezdo náhodou nepostavili), nenechávajte ich bez dozoru.
Pozor - budú si medzi sebou "dohadovať" postavenie v skupine - takéto drobné bitky sú fajn. Ak sa budú biť serióznejšie, spoznáte to podľa toho, že nie "boxujú", ale váľajú sa v "guličke" a snažia sa hrýzť, alebo skáču do výšky a pri tom sa naháňajú.
Túto metódu by sme mali použiť už keď boli pieskomily rozdelené čo len na jeden deň.
Ak máme doma nového pieskačika, mali by sme ho skrotiť. Prvé dni ho necháme zvykať si na nové prostredie a potom začneme s "výcvikom".
Je dôležité vedieť, že pieskomil je zvieratko veľmi čiperné a aj keď sa nám ho podarí chytiť do ruky, dlho v nej nezostane.
Ak chceme, aby nám pieskomil dôveroval, ponúkame mu z ruky rôzne dobroty (ale nepreháňať a dávať pozor, čo mu dávame - môžme mu dať malinko orieškov alebo pochúťky pre hlodavce, z ruky mu môžme podávať aj zelené krmivo - zeleninu, ovocie, poprípade si nasypeme do dlane trošku kŕmnej zmesi. Pieskomil je zvedavý, príde sa pozrieť, čo mu ponúkate a s veľkou pravdepodobnosťou si to aj zoberie. postupne si jedlo dávajte do dlane a keď vám vylezie na ruku, druhou ho skúste pohladkať. Na začiatku bude pravdepodobne utekať a odskakovať. No časom by si mal zvyknúť. Potom ho už postupne môžte dvíhať a keď budete mať v manipulácii s ním istotu, môžete mu postupne predstavovať výbeh, kam ho budete púšťať behať.
Tiež je možné, že ak dáte pieskomilom do ubikácie ruku, budú vás "ochutnávať". Nedovoľte im to, ak vás čo i len jemne pohryznú, prudko odtiahnite ruku.
März Helliel, 2014