MÝTY O ŠKREČKOCH
V tomto článku by som chcela poukázať na chybné, zavádzajúce, nepravdivé alebo polopravdivé informácie či pravdivé s nejakou podmienkou, ktoré sú, žiaľ, často propagované na stránkach o chove škrečkov ako správne/dobré/vhodné/nevyhnutné, pritom v skutočnosti je ich dodržovanie viac na škodu než na osoh. Kvôli lepšej prehľadnosti som tieto „mýty“ rozdelila do skupín:
1. Mýty o zvieratkách - škrečkoch
2. Mýty o chove
3. Mýty o bývan
4. Mýty o potrave
5. Mýty o zdraví
6. Mýty o rozmnožovaní
7. Mýtus zo všetkcýh najväčší
1. Mýty o zvieratkách - škrečkoch
1. Na slovenskom trhu je niekoľko druhov škrečkov a chrčkov.… Chrček poľný (Cricetus Cricetus). Zdroj: HČR
Škrečok poľný je zákonom chránený, čo okrem iného znamená, že nie je možné chovať ho v zajatí. Na slovenskom trhu sa bežne stretneme len s druhmi: zlatý, čínsky, Roborovského a hybridmi, t.j. krížencami škrečka Campbellovho so škrečkom džungárskym. Výskyt čistokrvných škrečkov džungárskych a Campbellových je diskutabilný, keďže väčšina chovateľov nevie dokázať ich pôvod.
2. Sýrčania ... sú spoločenské živočíchy, tzn. že žijú v skupinách. Zdroj: HČR
Aj v prírode, aj v zajatí žijú škrečky sýrske ako samotári. Stretávajú sa len za účelom párenia (samičky so samčekmi). Ich násilný spoločný chov vedie k psychickej nepohode, stresu, napádaniu a bitkám, ktoré môžu skončiť až úmrtím.
3. (Pozn. škrečok džungársky) ...dožíva sa maximálne 1,5 - 2 rokov. Zdroj: HČR
Tento údaj je priemerný vek, akého sa škrečky džungárske dožívajú, nie maximálny. Sú chovatelia, ktorým sa dožili aj 3 rokov.
4. V zajatí sa Chrčky sýrske často krížili s domestikovanými Chrčkami poľnými - ich veľkosť sa časom prispôsobila na max. cca 18 cm, (dnes už vo voľných chovoch nie, lebo Chrček poľný je chránený živočích a nie je dovolený ani ich odchyt). Vznikli nespočetné farebné variácie. Zdroj: HČR
Rôzne farby u škrečkov sýrskych vznikli vďaka mutáciám u samotných škrečkov sýrskych a ich následnému upevňovaniu. Pokusy o ich kríženie napr. so škrečkom poľným alebo rumunským boli (našťastie) neúspešné, zo spojenia sa nenarodili žiadne živé mláďatá alebo boli mláďatá neplodné.
5. Vznikli nespočetné farebné variácie (pozn. u škrečkov sýrskych). Najznámejšia je hnedá s čiernymi límcami a bielo-čierna, ako medvedík Panda. Podľa nich dostala aj podnázov. Panda. Zdroj: HČR
Takéto druhy škrečkov neexistujú. Sú to škrečky sýrske so vzorom srsti „páskovaný“ (približne v strede mu telo „obopína“ pruh srsti v bielej farbe), v prípade „pandy“ má čiernu srsť s bielym pruhom a v prípade „pseudopandy“ má srsť inej farby ako čiernej s bielym pruhom.
6. Čierny škrečok džungársky, škrečok džungársky s červenými očami
Škrečky džungárske majú len 3 farby: normal, pearl a saphire. Akékoľvek ďalšie farebné mutácie vznikli „vďaka“ kríženiu so škrečkom Campbellovým (z ich spojenia sa narodili hybridy, nie sú to čisté druhy). To isté platí aj o červených očiach – škrečok džungársky má oči len čiernej farby.
7. Predám čistokrvného škrečka džungárskeho alebo Campbellovho.
Väčšinou nepravda. Tieto dva druhy boli medzi sebou vzájomne krížené, čo je nežiaduce, lebo zanikajú oba čisté druhy, a kombinácia niektorých farieb spôsobuje rôzne ochorenia (väčšinou neurologické). Ak nemáte džungára alebo Campbelláka z overenej línie, do ktorej neboli "primiešané" gény druhého druhu, nemáte istotu, že váš škrečok je to čistokrvný jedinec.
8. Škrečok medvedí.
Takýto druh škrečka neexistuje. Je to dlhosrstý škrečok sýrsky.
2. Mýty o chove
1. Škrečky sa handrkovali, kde bude domček, kde kolotoč a kde nábytok. Celí sú kravaví...
Neoddeľujte ich. Za pár hodín sa udobria. Dovtedy sa buď znovu pobijú, alebo si urobia hniezda každý na opačnom konci. Ak máte domček, agresívnejší (spravidla samička - ak sa pobije samička so samčekom) sa usalaší v ňom, no a druhý/druhá si ustelie vonku. Zdroj: HČR
Spoločne je možné chovať len viac jedincov druhu škrečok Campbellov alebo škrečok Roborovského. Škrečky zlaté, džungárske a čínske sú samotári a chovajú sa po jednom! Škrečky Campbellove a Roborovského sú spoločenské zvieratá, avšak ani pri nich neplatí na 100 %, že sa znesú. Ak začne jeden škrečok zo skupiny útočiť na iné, treba ho oddeliť. Ďalšie spolužitie povedie len k ďalším bitkám, ktoré môžu skončiť vážnymi zraneniami alebo smrťou. Áno, aj také roztomilé zvieratká, ako sú malinkí roboráci, sa dokážu pozabíjať! Ak by sa aj nezabili, slabší jedinec bude v strese zo silnejšieho spolubývajúceho. Toto nie je situácia, ktorú by „vyriešil“ čas. Citovaná „rada“ je prosto zlá a navyše je v úplnom rozpore aj s vyhláškou č. 123/2008 o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá § 8, kde sa jednoznačne píše: (9) ...Spoločenské zviera, ktoré sa správa agresívne alebo ktoré by mohlo ohroziť ostatné spoločenské zvieratá iným spôsobom, je potrebné chovať oddelene od ostatných zvierat.
2. Škrečky a chrčky chodia močiť zásadne do jedného rohu. Podľa toho ich aj čistíme. Ak sa plocha mokrých hoblín rozrastie na cca 5x5 cm, treba hobliny vymeniť. Nielen tie v rohu, všetky. Zdroj: HČR
Nie je to pravda. Niektoré škrečky močia v kolotoči, niektoré vo viacerých rohoch ubikácie, niektoré v domčeku (v rôznych rohoch). Preto je vhodné ponúknuť im nádobu napr. s pieskom pre činčily. Ak do nej budú vykonávať potrebu, nebude nutné DENNO DENNE prehľadávať ubikáciu a hľadať miesto, ktoré je potrebné vyčistiť. Očúrané hobliny treba odstraňovať každý deň. Zabráni sa tak vzniku chorôb a zápachu. Výmena podstielky v celej ubikácii sa robí podľa potreby. Nie je vhodné robiť výmenu často a už vôbec nie 2 – 3-krát do týždňa, ako píšu výrobcovia na obale hoblín. Častá výmena celej podstielky škrečkov zbytočne stresuje.
3. Škrečky neskutočne rýchlo prečúrajú hobliny...
Nedávajte im toľko zelenej stravy. Kombinujte surovú stravu so suchou a extrudovanou. Ani pri minime surovej stravy im nedávajte napájačky, lebo budete tam kde predtým. Zdroj: HČR
Škrečok musí mať VŽDY zabezpečený prístup k čerstvej pitnej vode! „Zelená“/surová strava (ovocie, zelenina, vhodné rastliny) mu jeho potrebu vody nevynahradia! Ak škrečok „neskutočne rýchlo“ prečúra hobliny, bude za tým zdravotný dôvod (napr. cukrovka, ochorenie obličiek) a nie to, že dostáva čerstvú potravu.
4. Škrečok smrdí.
Škrečky zapáchajú len výnimočne. Ak je škrečka "cítiť", zvyčajne je to kvôli nedostatočnému čisteniu jeho ubikácie, najmä miest, kam chodí močiť. Môže byť cítiť samičku škrečka sýrskeho, ktoré v čase ruje (a občas aj mimo nej) môžu páchnuť, niekedy aj dosť výrazne. S pribúdajúcim vekom sa tento zápach stratí. Tiež môže byť cítiť samčekov škrečka džungárskeho alebo Roborovského.
5. Škrečok potrebuje vodu len vtedy, ak dostáva iba sušenú alebo extrudovanú potravu. Ak dostáva aj čerstvú potravu (ovocie, zeleninu, rastliny), vodu nepotrebuje.
Škrečok potrebuje neustály prístup k vode. Čerstvá zelenina alebo ovocie rýchlo podlieha skaze, preto najmä v horúcich dňoch by ich mal škrečok dostať večer, kedy je aktívny, a ráno by sa neskonzumované zvyšky mali odstrániť, aby sa nezačali kaziť, a počas dňa musí mať prístup k vode.
6. Venčenie vonku v tráve.
Nie je vhodné a bezpečné. Tráva môže byť znečistená zvieracími výkalmi, ktoré zase môžu obsahovať choroboplodné zárodky, napr. salmonelu, Hanta vírus a pod. Škrečok môže skonzumovať niečo pre neho nevhodné (jedovatú rastlinu a pod.), čo môže viesť k zdravotným problémom až smrti. Pri nedostatočne zabezpečenom výbehu môže utiecť. Môžu ho napadnúť iné zvieratá. Pri pobyte na slnku mu hrozí prehriatie.
3. Mýty o bývaní
1. Tieto škrečky (pozn. džungárske) sú veľmi nenáročné na priestor. Stačí im aj menšie akvárko či klietka po kanárikoch. Zdroj: HČR
Ubikácia pre škrečka by mala mať rozmery minimálne 60 x 40 cm. Pre škrečky džungárske, Campbellove a Roborovského nie sú vhodné klietky, pretože často lozia po mrežiach, no majú osrstené chodidlá, ktoré im sťažujú udržanie sa na mriežkach klietky. Následný pád môže viesť k úrazom (aj smrteľným).
2. Noviny ako podstielka.
Noviny nie sú vhodné ako podstielka, lebo obsahujú tlačiarenskú farbu, ktorá je jedovatá. Ak je vám ľúto dať za hobliny 3 EUR mesačne, škrečka si radšej nekupujte, iné výdavky na neho, napr. veterinár, stoja ešte viac!
3. Škrečky milujú behanie v joggingovej guli (guli na behanie).
Guľa na behanie škrečka stresuje. Škrečky zle vidia a nemôžu využiť svoj najdôležitejší zmysel pre orientáciu – hmat (hmatové fúziky). V strese do nich škrečok aj močí a potom v tom behá. Gule majú len malé vetracie otvory. V Nemeckú beží aj „Aktion gegen Joggingbälle“ - v ktorej chovatelia ľuďom vysvetľujú, prečo je jej používanie zlé.
4. Drevené domčekov, najmä preglejkové, rýchlo nasiaknú močom a budú smrdieť. Zdroj: HČR
Drevo skutočne nasiakne močom. Ale rýchlemu zničeniu domčeka sa dá predísť nalakovaním domčeka vhodným lakom. Vhodný lak je taký, ktorý spĺňa normu EN 71-3. Na našom trhu sú to napr. Balakryl Sportakryl Mat alebo Lesk, Clolorlak Aqua. Aj nalakované domčeky však treba pravidelne umývať (vhodné je ich na chvíľu namočiť do octu, ktorý výborne odstráni zápach moču) a občas prelakovať. V zahraničí sa dá kúpiť mozaika, ktorá sa lepí pomocou akváriového silikónu na steny domčeka. Ďalším spôsobom ako zabrániť nasiakaniu domčeka močom, je dať škrečkovi nádoba, ktorá bude slúžiť ako WC. Ako náplň v nej môže byť piesok pre činčily, bukové štiepky, Cat's Best Öko Plus , Asan pre hlodavce...
5. Ďalšia možnosť je, že si kúpite sadru, spravíte formu a domček odlejete. Zdroj: HČR
Sadra nie je vhodná na výrobu domčekov už len preto, že škrečky domčeky často ohrýzajú a sadra sa im môže dostať do žalúdka. Údajne je pre ne aj jedovatá.
6. Naše chrčky sú preto výlučne v akváriach. Aj tak im však na noc vykladáme von kolotoče. Nech ich nastriekame silikónom akokoľvek, v priebehu 3 - 4 dní zasa pískajú. Zdroj: HČR
Škrečok je nočný tvor. V kolotoči nebude behať počas dňa, ale v noci, a práve vtedy potrebuje mať dostatočnú možnosť pohybu. Silikón na olejovanie pískajúceho kolotoča je nevhodný. Síce v malom množstve, ale predsa bude stekať po oske, podstavci, po kolotoči, a škrečok ho bude oblizovať. Preto sa na mastenie kolotoča používa jedlý (kuchynský) olej, maslo alebo lekárska vazelína. Najviac pomôže výmena kolotoča za iný, tichý typ.
7. Okrem toho im (pozn. škrečkom sýrskym) môžete akvarka vybaviť priesvitnými plastovými trubicami (majú ich v každom obchode so zvieratkami). Pospájate rôzne diely (rovné, oblúky, poloblúky, križovatky) a spravíte im tunely, ktoré majú veľmi radi. Naše škrečky sa nám takto vykašľali na domček a nasťahovali sa do nich. Zdroj: HČR
V predajniach s chovateľskými potrebami sa často predávajú tunely s priemerom len 4 cm. Pre dospelé škrečky sýrske je to málo. Pri prechode cez ne s lícnymi torbami plnými krmiva môže krmivo torby poraniť a následný zápal môže viesť až k abscesu a operácií. Ako náhrada za domček sú nevhodné, najmä ak sú dlhé alebo je ich pospájaných viac za sebou, pretože sa zle vetrajú a rosia sa kvôli zvýšenej vlhkosti (vytvárajú ju škrečky dýchaním). Ďalším negatívnom tunelov je, že sú vyrobené z plastu, ktorý škrečky dokážu rozhrýzť. Ak sa im kúsky plastu dostanú do tráviaceho traktu, môžu im spôsobiť zdravotné problémy. Vhodnejšou alternatívou sú tunely vyrobené z dreva alebo z kartónových či papierových ruličiek (od metráže, koberca, z papiera do plotra...) s dostatočne veľkým priemerom.
8. Máme len klietku a škrečky robia v noci neskutočný lomoz. Vyškriabu sa hore a obhrýzajú tyčky...
Máte 3 možnosti :
... Ak nemáte komoru či miesto v špajzi a ani neónku, napchajte im medzi tyčky širšie koliečka surovej cibule. Neublíži im to, ale cibuľový "slzák" ich odtiaľ zaručene vyženie. Zdroj: HČR
Celkom by ma zaujímalo, či túto „radu“ má jej autor odskúšanú. Myslím si, že skôr nie, že len tak tára do vetra. Ako poznám moje škrečky, cibuľu by spomedzi mriežok vtiahli do klietky alebo vyhodili von. A potom by ju ochutnali, pretože nevedia, že cibuľa pre ne vhodná nie je. Ohrýzanie mriežok klietky sa častokrát považuje za stereotypné chovanie, ktoré škrečok vykonáva vtedy, ak sa nemôže vyžiť inak a má málo podnetov, napr. má príliš malú a slabo vybavenú ubikáciu, nemá kolotoč, nemá výbeh. Pri trpasličích druhoch škrečkov sa hryzeniu mreží dá zabrániť úplne jednoducho – treba ich presťahovať do vhodnej ubikácie: akvárium, terárium, plastový box. Klietka pre ne vhodná nie je z dôvodu, že (mimo škrečka čínskeho) nie sú obratní lezci, majú osrstené chodidlá „vďaka“ ktorým sa na mriežkach ťažšie udržia. Pri následnom páde si môžu spôsobiť vážne zranenia alebo smrť. Ďalšie možnosti: presťahovanie škrečka do väčšej, pestrejšie vybavenej ubikácie (rôzne domčeky, preliezačky, tunely, ohybné alebo závesné mosty...), poskytnutie možnosti na vybehanie sa (kolotoč a dlhý výbeh mimo ubikácie), vyššia vrstva podstielky*.
*Že spolu súvisí výška podstielky a hryzenie mreží, je dokázané vedeckým pokusom, pri ktorom mali škrečky podstielku vo výške 20, 40 a 80 cm. Škrečky s 20 cm podstielkou hrýzli mreže často, so 40 cm zriedkavejšie a s 80 cm podstielky mreže nehrýzli vôbec.
4. Mýty o potrave
1. Ako každý hlodavec, aj tieto potvorky majú radi na kosť vyschnutý starý chleba a pečivo.
Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je... múčniky (koláče, knedľa, parené buchty - samozrejme vyschnuté)... Zdroj: HČR
Pečivo nie je vhodnou potravou pre škrečky a vôbec pre žiadne hlodavce. Obsahuje soľ, cukor, konzervačné látky, tzv. „éčka“, kvasnice a v prípade tzv. „tmavého“ pečiva môže obsahovať karamel alebo umelé farbivá (tie sa pridávajú na ohlúpnutie ľudí, ktorí si potom myslia: tmavá farba = celozrnné pečivo, čo nie je vždy pravda). Pri nebalenom pečive ani nie je isté, čo výrobok obsahuje. Podľa výskumov sa už po dvoch dňoch v pečive tvoria plesne, ktoré sú zdraviu škodlivé – to sa týka aj sušeného pečiva, no nemusí ich byť vidieť či cítiť (čuchom, chuťou). Čerstvé pečivo môže spôsobiť škrečkom zažívacie problémy. Niektorí chovatelia odporúčajú sušené pečivo ako potravu vhodnú na obrusovanie hlodákov. Oveľa lepšie poslúžia a oveľa lepšie sú na tento účel vetvičky z vhodných stromov alebo vhodné sušené bylinky (viď sekcia Potrava).
2. Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je skoro všetko zelené z prírody,... Zdroj: HČR
V potrave škrečka majú byť najväčším % zastúpené „tvrdé“ zrniečka – obilniny. Pri ich hryzení si zároveň obrusuje hlodáky. Ak väčšiu časť potravy tvorí „zelené“ (ovocie, zelenina, rastliny), môže u škrečka dôjsť k prerasteniu hlodákov. Ak sú príliš dlhé, znemožnia škrečkovi prijímať potravu.
3. Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je... syry (tavené, tvrdé, plesňové)... Zdroj: HČR
Čiastočná pravda. Na podávanie sú vhodné len nízkotučné topené alebo tvrdé syry. Nie sú vhodné na bežné (časté) podávanie, pretože obsahujú príliš veľa soli a tuku. Tavený syr s nízkym obsahom soli (pre deti) sa odporúča podávať len vtedy, ak má škrečok problémy s hryzením tvrdej potravy alebo ak nemá zuby. Tvrdý syr by sa nemal podávať častejšie ako 1x týždenne a len vo veľmi malom množstve. Údené a plesňové syry nie sú vôbec vhodné na podávanie.
4. Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je ... exotické ovocie (papaya, ananás, figy, kiwi, pytahaya, naranchilla, tomel kukazský, mango, lichi)... Zdroj: HČR
Konzumácia exotického ovocia môže u škrečka viesť k žalúdočným problémom alebo môže spôsobiť podráždenie kože. Všeobecne by škrečky nemali dostávať ovocie príliš často, lebo obsahuje veľa cukru, ktorého nadbytok vedie k obezite a tiež sa môže podieľať na vzniku cukrovky.
5. Raz za mesiac im dajte malý kúsok čokolády s nízkym obsahom kakaa (čokolády spadajúce do kategórie cukrovinky), želatínové cukríky, či kokosovú alebo sójovú tyčinku. Veľmi radi majú aj pražené müsli, alebo müsli tyčinky v jogurte.
Sem tam im dajte popcorn a nebojte sa im vysypať chipsovú drť zo zjedeného sáčku.
Piškóty (okrúhle alebo dlhé), ale nie kakaové (tie majú vysoký obsah kakaa). Môžu kedykoľvek.
Sladké farebné obilninové guličky z obchodu. Môžu kedykoľvek. Zdroj: HČR
Žiadne „ľudské“ sladkosti a „slanosti“ nie sú pre škrečky vhodné! Obsahujú príliš tuku, cukru alebo soli, umelé farbivá, konzervačné látky, tzv. „éčka“. Navyše lepkavé sladkosti môžu škrečkovi zlepiť torby. Čokoláda nie je vhodná na podávanie pre žiadny živočíšny druh, pre niektoré je dokonca smrteľne jedovatá (napr. pre psov).
6. Popcorn je vhodný na podávanie.
Čiastočná pravda. Vhodný na podávanie je len popcorn nesolený, nefarbený, bez príchute, bez tuku, bez cukru, teda nie kupovaný alebo pripravený v mikrovlnke z polotovaru, ale pripravovaný len z čistej pukancovej kukurice bez príchute a oleja.
7. Rozmarín nie je vhodný na podávanie.
Nie je pravda, že konzumácia rozmarínu vedie k potratom, genetickým defektom plodu, kŕčom alebo zažívacím ťažkostiam. Naopak, rozmarín zlepšuje trávenie a je bohatý na vápnik.
8. Ak zbadáte, že si škrečky zahrabávajú potravu (hlavne chleba, pečivo a múčniky) do rohu kam chodia močiť, nechajte im ju tam. Robia to preto, že potrava začne za pár dní plesnivieť. A biela pleseň je pre nich jednak jedna z najväčších delikaties a jednak táto pleseň pre nich znamená zdroj vitamínov. Takisto, ak nájdete v hoblinách blízko hniezda zahrabané hnijúce ovocie, robia to zasa kôli vitamínom. Zdroj: HČR
Plesnivá a nahnitá potrava nie je vhodná na podávanie a to ani vtedy, keď pleseň alebo hniloba zasiahla len malý kúsok potravy! Treba ju bez milosti vyhodiť, pretože jej konzumácia predstavuje zdravotné riziko. Aby sme predišli plesniveniu, je nutné čerstvú potravu (ovocie, zeleninu, rastliny) nechať v klietke maximálne 24 hod. (počas horúcich dní ešte kratšie). A tiež je nutné pravidelne (najlepšie každý deň) odstraňovať podstielku znečistenú močom.
5. Mýty o zdraví
1. Ak nechcete ísť k veterinárovi, radšej nechajte škrečka dožiť v relatívnom kľude, ako by sa mal trápiť vďaka Vášmu neodbornému zásahu ! Zdroj: HČR
So škrečkom sa nechodí k veterinárovi. Za to, čo si zaúčtuje veterinár, sa dá kúpiť niekoľko škrečkov.
Tento mýtus počulo od svojich rodičov už veľa detí. Žiaľ, občas ho používajú aj veterinári. Škrečok je živý tvor, nie hračka, a ako akékoľvek iné zviera aj on môže niekedy potrebovať veterinárnu starostlivosť, ktorá môže stáť aj desiatky EUR. S takýmito výdavkami treba preto rátať už pri jeho kúpe, čo si však veľa ľudí neuvedomuje. Ceny sa pohybujú od pár EUR za vyšetrenie až po desiatky EUR za operácie. Z vlastnej skúsenosti: za operáciu nádoru som zaplatila 70 EUR. Ak nie ste ochotní škrečkovi zaplatiť ani menšie veterinárne úkony, radšej si kúpte plyšáka, do ktorého investuje len pri kúpe a ďalej po celú dobu jeho životnosti ani euro!
2.Ak je obsah tekutý (pozn. „pľuzgierovitého pupáka) a polotekutý a podarilo sa Vám ho vytlačiť, namočte do alkoholu (alpa, čistá liehovina, tinktúra z valeríány, propolisová tinktúra) vatovú tyčinku a potrite mu to s ňou. Ak je obsah tuhší, nezostáva nič iné, len ho pevne chytiť a nechtami proti sebe to vytlačiť. A zasa potrieť alkoholom. Zdroj: HČR
Alkohol v rane štípe a škrečkovi spôsobuje ďalší, úplne zbytočný stres. Prirodzeným inštinktom je, že si škrečok miesto „znečistené“ dezinfekciou bude olizovať = čistiť, a tak sa dezinfekcia dostane aj do jeho tela. Na dezinfekciu rán (a v prípade potreby aj ubikácie a vybavenia ubikácie) sa osvedčil Betadin. Navyše liečba akýchkoľvek kožných novotvarov patrí do rúk veterinára!
3. Škrečok má poranenú labku a krváca mu, alebo má tržnú ranu na tele.
Postupujeme tak, ako keď sa pobijú :
Aby sa im rany lepšie hojili, nenatierajte im ich žiadnou dezinfekciou. Zdroj: HČR
Dezinfikovať rany sa neodporúča kvôli tomu, aby farma firmy mali vyššie zisky, ale kvôli tomu, aby sa predišlo možným komplikáciám (zápalom, infekciám), ktoré môžu vážne ohroziť zdravie škrečka.
4. Ak chcete hojenie urýchliť, máte dve možnosti :
Natrite im packy medom. Jednak si ich budú vylizovať častejšie a jednak med sám o sebe má hojivé účinky jak na ranách, tak vnútorne - po požití. Zdroj: HČR
Med ako prostriedok na urýchlenie hojenia rán nie je vhodný. Po nanesení na ranu ho škrečok rýchlo zlíže, a tak nebude mať čas na pôsobenie. Med nie je vhodný na konzumáciu, pretože obsahuje priveľa cukru, na čo treba dávať pozor obzvlášť pri škrečkoch Campbellových a čínskych, ktoré sú náchylné na vznik cukrovky.
5. Pri pľuzgierovitých typoch pupákov (pupák je lesklý a mäkký) sa dajú urobiť 2 veci :
- vyhľadať veterinára
- chytiť škrečka tak, aby sa nepohol (2 ľudia - jeden drží, druhý odstraňuje), a prepichnúť pupák novou nepoužitou žltou lekárskou ihlou (dostať ich v lekárni).
Diagnostika a liečba „pľuzgierovitých“ a iných „pupákov“ patrí do rúk veterinára. Ten dokáže posúdiť, či ide o absces, nádor, bradavicu a pod. a stanoví aj ďalšiu liečbu, napr. v prípade abscesov sa často podávajú antibiotiká, ktoré sú len na lekársky predpis.
6. Mýty o rozmnožovaní
1. Doba gravidity (pozn. u škrečkov sýrskych) je 28-33 dní (v zajatí okolo 21 dní, ale nezriedka aj viac).
Samička (pozn. škrečka džungárskeho) je gravidná 26-28 dní a máva v priemere 8 mladých.
Gravidita chrčkov trvá spravidla 29 - 33 dní, gravidita škrečkov 26 - 29 dní. Zdroj: HČR
Gravidita u škrečkov trvá v priemere:
- sýrsky 16 dní,
- džungársky 19 – 23 dní; osem mláďat v jednom vrhu je výnimočný počet, priemer je 4 – 5,
- Campbellov 17 – 20,
- čínsky 20 – 22,
- Roborovského 19 – 22 dní.
(zdroj: http://www.diebrain.de/zw-nachwuchs.html).
2. Ak k aktu (pozn. k páreniu škrečkov sýrskych) nedôjde ani potom, zasa si dajú pauzu. Pytačky potom pokračujú neskôr. Preto je dobré samčaka nechať so samičkou zhruba 20 dní a potom ho oddeliť. Samčeky sýrčana Pandy sú síce starostlivý otcovia, ktorí potom samičke po vrhnutí mláďat pomáhajú, ale po tých 20. dňoch môže samček samičku znovu oplodniť. Zdroj: HČR
Škrečky sýrske sú samotári a okrem doby párenia sa nevyhľadávajú prítomnosť iných jedincov svojho druhu. Samička má ruju jedenkrát za 4 dni. Vtedy samčeka k sebe pustí, no mimo jej plodných dní môže na neho zaútočiť. A rovnako aj on na ňu. Boj môže skončiť vážnymi zraneniami, v najhoršom prípade až usmrtením jedného z nich. Gravidita u samičky škrečka sýrskeho trvá v priemere 16 dní. Otehotnieť môže už krátko po pôrode. Ak pri nej bude samček, pokúsi sa s ňou páriť. Gravidita sama o sebe je pre samičku záťažou a v tomto prípade by ju mala sťaženú ešte aj starostlivosťou o už narodených potomkov. Stále je veľké riziko, že bude brániť mláďatá, aby im samček neublížil, a môže ho aj zabiť. Samček so samičkou sa dávajú dokopy len za účelom párenia – najlepšie na neutrálnom území - a len počas doby, po ktorú sa pária (z mojej skúsenosti je to maximálne 1 hodina, potom už bola samička nervózna a začínalo dochádzať ku konfliktom so samčekom). Samčeky sýrčana Pandy (vymyslené označenie pre škrečka sýrskeho so vzorom srsti páskovaný) sa ničím nelíšia od samčekov škrečka sýrskeho s iným vzorom srsti alebo bez vzoru srsti – samčeky sa jednoducho nestarajú o pomtstvo, pretože so samičkou nežijú a to ani vo voľnej prírode.
7. Mýtus zo všetkých najväčší
Text, fotografie - (c) from Bosoraaky
1. Mýty o zvieratkách - škrečkoch
2. Mýty o chove
3. Mýty o bývan
4. Mýty o potrave
5. Mýty o zdraví
6. Mýty o rozmnožovaní
7. Mýtus zo všetkcýh najväčší
1. Mýty o zvieratkách - škrečkoch
1. Na slovenskom trhu je niekoľko druhov škrečkov a chrčkov.… Chrček poľný (Cricetus Cricetus). Zdroj: HČR
Škrečok poľný je zákonom chránený, čo okrem iného znamená, že nie je možné chovať ho v zajatí. Na slovenskom trhu sa bežne stretneme len s druhmi: zlatý, čínsky, Roborovského a hybridmi, t.j. krížencami škrečka Campbellovho so škrečkom džungárskym. Výskyt čistokrvných škrečkov džungárskych a Campbellových je diskutabilný, keďže väčšina chovateľov nevie dokázať ich pôvod.
2. Sýrčania ... sú spoločenské živočíchy, tzn. že žijú v skupinách. Zdroj: HČR
Aj v prírode, aj v zajatí žijú škrečky sýrske ako samotári. Stretávajú sa len za účelom párenia (samičky so samčekmi). Ich násilný spoločný chov vedie k psychickej nepohode, stresu, napádaniu a bitkám, ktoré môžu skončiť až úmrtím.
3. (Pozn. škrečok džungársky) ...dožíva sa maximálne 1,5 - 2 rokov. Zdroj: HČR
Tento údaj je priemerný vek, akého sa škrečky džungárske dožívajú, nie maximálny. Sú chovatelia, ktorým sa dožili aj 3 rokov.
4. V zajatí sa Chrčky sýrske často krížili s domestikovanými Chrčkami poľnými - ich veľkosť sa časom prispôsobila na max. cca 18 cm, (dnes už vo voľných chovoch nie, lebo Chrček poľný je chránený živočích a nie je dovolený ani ich odchyt). Vznikli nespočetné farebné variácie. Zdroj: HČR
Rôzne farby u škrečkov sýrskych vznikli vďaka mutáciám u samotných škrečkov sýrskych a ich následnému upevňovaniu. Pokusy o ich kríženie napr. so škrečkom poľným alebo rumunským boli (našťastie) neúspešné, zo spojenia sa nenarodili žiadne živé mláďatá alebo boli mláďatá neplodné.
5. Vznikli nespočetné farebné variácie (pozn. u škrečkov sýrskych). Najznámejšia je hnedá s čiernymi límcami a bielo-čierna, ako medvedík Panda. Podľa nich dostala aj podnázov. Panda. Zdroj: HČR
Takéto druhy škrečkov neexistujú. Sú to škrečky sýrske so vzorom srsti „páskovaný“ (približne v strede mu telo „obopína“ pruh srsti v bielej farbe), v prípade „pandy“ má čiernu srsť s bielym pruhom a v prípade „pseudopandy“ má srsť inej farby ako čiernej s bielym pruhom.
6. Čierny škrečok džungársky, škrečok džungársky s červenými očami
Škrečky džungárske majú len 3 farby: normal, pearl a saphire. Akékoľvek ďalšie farebné mutácie vznikli „vďaka“ kríženiu so škrečkom Campbellovým (z ich spojenia sa narodili hybridy, nie sú to čisté druhy). To isté platí aj o červených očiach – škrečok džungársky má oči len čiernej farby.
7. Predám čistokrvného škrečka džungárskeho alebo Campbellovho.
Väčšinou nepravda. Tieto dva druhy boli medzi sebou vzájomne krížené, čo je nežiaduce, lebo zanikajú oba čisté druhy, a kombinácia niektorých farieb spôsobuje rôzne ochorenia (väčšinou neurologické). Ak nemáte džungára alebo Campbelláka z overenej línie, do ktorej neboli "primiešané" gény druhého druhu, nemáte istotu, že váš škrečok je to čistokrvný jedinec.
8. Škrečok medvedí.
Takýto druh škrečka neexistuje. Je to dlhosrstý škrečok sýrsky.
2. Mýty o chove
1. Škrečky sa handrkovali, kde bude domček, kde kolotoč a kde nábytok. Celí sú kravaví...
Neoddeľujte ich. Za pár hodín sa udobria. Dovtedy sa buď znovu pobijú, alebo si urobia hniezda každý na opačnom konci. Ak máte domček, agresívnejší (spravidla samička - ak sa pobije samička so samčekom) sa usalaší v ňom, no a druhý/druhá si ustelie vonku. Zdroj: HČR
Spoločne je možné chovať len viac jedincov druhu škrečok Campbellov alebo škrečok Roborovského. Škrečky zlaté, džungárske a čínske sú samotári a chovajú sa po jednom! Škrečky Campbellove a Roborovského sú spoločenské zvieratá, avšak ani pri nich neplatí na 100 %, že sa znesú. Ak začne jeden škrečok zo skupiny útočiť na iné, treba ho oddeliť. Ďalšie spolužitie povedie len k ďalším bitkám, ktoré môžu skončiť vážnymi zraneniami alebo smrťou. Áno, aj také roztomilé zvieratká, ako sú malinkí roboráci, sa dokážu pozabíjať! Ak by sa aj nezabili, slabší jedinec bude v strese zo silnejšieho spolubývajúceho. Toto nie je situácia, ktorú by „vyriešil“ čas. Citovaná „rada“ je prosto zlá a navyše je v úplnom rozpore aj s vyhláškou č. 123/2008 o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá § 8, kde sa jednoznačne píše: (9) ...Spoločenské zviera, ktoré sa správa agresívne alebo ktoré by mohlo ohroziť ostatné spoločenské zvieratá iným spôsobom, je potrebné chovať oddelene od ostatných zvierat.
2. Škrečky a chrčky chodia močiť zásadne do jedného rohu. Podľa toho ich aj čistíme. Ak sa plocha mokrých hoblín rozrastie na cca 5x5 cm, treba hobliny vymeniť. Nielen tie v rohu, všetky. Zdroj: HČR
Nie je to pravda. Niektoré škrečky močia v kolotoči, niektoré vo viacerých rohoch ubikácie, niektoré v domčeku (v rôznych rohoch). Preto je vhodné ponúknuť im nádobu napr. s pieskom pre činčily. Ak do nej budú vykonávať potrebu, nebude nutné DENNO DENNE prehľadávať ubikáciu a hľadať miesto, ktoré je potrebné vyčistiť. Očúrané hobliny treba odstraňovať každý deň. Zabráni sa tak vzniku chorôb a zápachu. Výmena podstielky v celej ubikácii sa robí podľa potreby. Nie je vhodné robiť výmenu často a už vôbec nie 2 – 3-krát do týždňa, ako píšu výrobcovia na obale hoblín. Častá výmena celej podstielky škrečkov zbytočne stresuje.
3. Škrečky neskutočne rýchlo prečúrajú hobliny...
Nedávajte im toľko zelenej stravy. Kombinujte surovú stravu so suchou a extrudovanou. Ani pri minime surovej stravy im nedávajte napájačky, lebo budete tam kde predtým. Zdroj: HČR
Škrečok musí mať VŽDY zabezpečený prístup k čerstvej pitnej vode! „Zelená“/surová strava (ovocie, zelenina, vhodné rastliny) mu jeho potrebu vody nevynahradia! Ak škrečok „neskutočne rýchlo“ prečúra hobliny, bude za tým zdravotný dôvod (napr. cukrovka, ochorenie obličiek) a nie to, že dostáva čerstvú potravu.
4. Škrečok smrdí.
Škrečky zapáchajú len výnimočne. Ak je škrečka "cítiť", zvyčajne je to kvôli nedostatočnému čisteniu jeho ubikácie, najmä miest, kam chodí močiť. Môže byť cítiť samičku škrečka sýrskeho, ktoré v čase ruje (a občas aj mimo nej) môžu páchnuť, niekedy aj dosť výrazne. S pribúdajúcim vekom sa tento zápach stratí. Tiež môže byť cítiť samčekov škrečka džungárskeho alebo Roborovského.
5. Škrečok potrebuje vodu len vtedy, ak dostáva iba sušenú alebo extrudovanú potravu. Ak dostáva aj čerstvú potravu (ovocie, zeleninu, rastliny), vodu nepotrebuje.
Škrečok potrebuje neustály prístup k vode. Čerstvá zelenina alebo ovocie rýchlo podlieha skaze, preto najmä v horúcich dňoch by ich mal škrečok dostať večer, kedy je aktívny, a ráno by sa neskonzumované zvyšky mali odstrániť, aby sa nezačali kaziť, a počas dňa musí mať prístup k vode.
6. Venčenie vonku v tráve.
Nie je vhodné a bezpečné. Tráva môže byť znečistená zvieracími výkalmi, ktoré zase môžu obsahovať choroboplodné zárodky, napr. salmonelu, Hanta vírus a pod. Škrečok môže skonzumovať niečo pre neho nevhodné (jedovatú rastlinu a pod.), čo môže viesť k zdravotným problémom až smrti. Pri nedostatočne zabezpečenom výbehu môže utiecť. Môžu ho napadnúť iné zvieratá. Pri pobyte na slnku mu hrozí prehriatie.
3. Mýty o bývaní
1. Tieto škrečky (pozn. džungárske) sú veľmi nenáročné na priestor. Stačí im aj menšie akvárko či klietka po kanárikoch. Zdroj: HČR
Ubikácia pre škrečka by mala mať rozmery minimálne 60 x 40 cm. Pre škrečky džungárske, Campbellove a Roborovského nie sú vhodné klietky, pretože často lozia po mrežiach, no majú osrstené chodidlá, ktoré im sťažujú udržanie sa na mriežkach klietky. Následný pád môže viesť k úrazom (aj smrteľným).
2. Noviny ako podstielka.
Noviny nie sú vhodné ako podstielka, lebo obsahujú tlačiarenskú farbu, ktorá je jedovatá. Ak je vám ľúto dať za hobliny 3 EUR mesačne, škrečka si radšej nekupujte, iné výdavky na neho, napr. veterinár, stoja ešte viac!
3. Škrečky milujú behanie v joggingovej guli (guli na behanie).
Guľa na behanie škrečka stresuje. Škrečky zle vidia a nemôžu využiť svoj najdôležitejší zmysel pre orientáciu – hmat (hmatové fúziky). V strese do nich škrečok aj močí a potom v tom behá. Gule majú len malé vetracie otvory. V Nemeckú beží aj „Aktion gegen Joggingbälle“ - v ktorej chovatelia ľuďom vysvetľujú, prečo je jej používanie zlé.
4. Drevené domčekov, najmä preglejkové, rýchlo nasiaknú močom a budú smrdieť. Zdroj: HČR
Drevo skutočne nasiakne močom. Ale rýchlemu zničeniu domčeka sa dá predísť nalakovaním domčeka vhodným lakom. Vhodný lak je taký, ktorý spĺňa normu EN 71-3. Na našom trhu sú to napr. Balakryl Sportakryl Mat alebo Lesk, Clolorlak Aqua. Aj nalakované domčeky však treba pravidelne umývať (vhodné je ich na chvíľu namočiť do octu, ktorý výborne odstráni zápach moču) a občas prelakovať. V zahraničí sa dá kúpiť mozaika, ktorá sa lepí pomocou akváriového silikónu na steny domčeka. Ďalším spôsobom ako zabrániť nasiakaniu domčeka močom, je dať škrečkovi nádoba, ktorá bude slúžiť ako WC. Ako náplň v nej môže byť piesok pre činčily, bukové štiepky, Cat's Best Öko Plus , Asan pre hlodavce...
5. Ďalšia možnosť je, že si kúpite sadru, spravíte formu a domček odlejete. Zdroj: HČR
Sadra nie je vhodná na výrobu domčekov už len preto, že škrečky domčeky často ohrýzajú a sadra sa im môže dostať do žalúdka. Údajne je pre ne aj jedovatá.
6. Naše chrčky sú preto výlučne v akváriach. Aj tak im však na noc vykladáme von kolotoče. Nech ich nastriekame silikónom akokoľvek, v priebehu 3 - 4 dní zasa pískajú. Zdroj: HČR
Škrečok je nočný tvor. V kolotoči nebude behať počas dňa, ale v noci, a práve vtedy potrebuje mať dostatočnú možnosť pohybu. Silikón na olejovanie pískajúceho kolotoča je nevhodný. Síce v malom množstve, ale predsa bude stekať po oske, podstavci, po kolotoči, a škrečok ho bude oblizovať. Preto sa na mastenie kolotoča používa jedlý (kuchynský) olej, maslo alebo lekárska vazelína. Najviac pomôže výmena kolotoča za iný, tichý typ.
7. Okrem toho im (pozn. škrečkom sýrskym) môžete akvarka vybaviť priesvitnými plastovými trubicami (majú ich v každom obchode so zvieratkami). Pospájate rôzne diely (rovné, oblúky, poloblúky, križovatky) a spravíte im tunely, ktoré majú veľmi radi. Naše škrečky sa nám takto vykašľali na domček a nasťahovali sa do nich. Zdroj: HČR
V predajniach s chovateľskými potrebami sa často predávajú tunely s priemerom len 4 cm. Pre dospelé škrečky sýrske je to málo. Pri prechode cez ne s lícnymi torbami plnými krmiva môže krmivo torby poraniť a následný zápal môže viesť až k abscesu a operácií. Ako náhrada za domček sú nevhodné, najmä ak sú dlhé alebo je ich pospájaných viac za sebou, pretože sa zle vetrajú a rosia sa kvôli zvýšenej vlhkosti (vytvárajú ju škrečky dýchaním). Ďalším negatívnom tunelov je, že sú vyrobené z plastu, ktorý škrečky dokážu rozhrýzť. Ak sa im kúsky plastu dostanú do tráviaceho traktu, môžu im spôsobiť zdravotné problémy. Vhodnejšou alternatívou sú tunely vyrobené z dreva alebo z kartónových či papierových ruličiek (od metráže, koberca, z papiera do plotra...) s dostatočne veľkým priemerom.
8. Máme len klietku a škrečky robia v noci neskutočný lomoz. Vyškriabu sa hore a obhrýzajú tyčky...
Máte 3 možnosti :
... Ak nemáte komoru či miesto v špajzi a ani neónku, napchajte im medzi tyčky širšie koliečka surovej cibule. Neublíži im to, ale cibuľový "slzák" ich odtiaľ zaručene vyženie. Zdroj: HČR
Celkom by ma zaujímalo, či túto „radu“ má jej autor odskúšanú. Myslím si, že skôr nie, že len tak tára do vetra. Ako poznám moje škrečky, cibuľu by spomedzi mriežok vtiahli do klietky alebo vyhodili von. A potom by ju ochutnali, pretože nevedia, že cibuľa pre ne vhodná nie je. Ohrýzanie mriežok klietky sa častokrát považuje za stereotypné chovanie, ktoré škrečok vykonáva vtedy, ak sa nemôže vyžiť inak a má málo podnetov, napr. má príliš malú a slabo vybavenú ubikáciu, nemá kolotoč, nemá výbeh. Pri trpasličích druhoch škrečkov sa hryzeniu mreží dá zabrániť úplne jednoducho – treba ich presťahovať do vhodnej ubikácie: akvárium, terárium, plastový box. Klietka pre ne vhodná nie je z dôvodu, že (mimo škrečka čínskeho) nie sú obratní lezci, majú osrstené chodidlá „vďaka“ ktorým sa na mriežkach ťažšie udržia. Pri následnom páde si môžu spôsobiť vážne zranenia alebo smrť. Ďalšie možnosti: presťahovanie škrečka do väčšej, pestrejšie vybavenej ubikácie (rôzne domčeky, preliezačky, tunely, ohybné alebo závesné mosty...), poskytnutie možnosti na vybehanie sa (kolotoč a dlhý výbeh mimo ubikácie), vyššia vrstva podstielky*.
*Že spolu súvisí výška podstielky a hryzenie mreží, je dokázané vedeckým pokusom, pri ktorom mali škrečky podstielku vo výške 20, 40 a 80 cm. Škrečky s 20 cm podstielkou hrýzli mreže často, so 40 cm zriedkavejšie a s 80 cm podstielky mreže nehrýzli vôbec.
4. Mýty o potrave
1. Ako každý hlodavec, aj tieto potvorky majú radi na kosť vyschnutý starý chleba a pečivo.
Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je... múčniky (koláče, knedľa, parené buchty - samozrejme vyschnuté)... Zdroj: HČR
Pečivo nie je vhodnou potravou pre škrečky a vôbec pre žiadne hlodavce. Obsahuje soľ, cukor, konzervačné látky, tzv. „éčka“, kvasnice a v prípade tzv. „tmavého“ pečiva môže obsahovať karamel alebo umelé farbivá (tie sa pridávajú na ohlúpnutie ľudí, ktorí si potom myslia: tmavá farba = celozrnné pečivo, čo nie je vždy pravda). Pri nebalenom pečive ani nie je isté, čo výrobok obsahuje. Podľa výskumov sa už po dvoch dňoch v pečive tvoria plesne, ktoré sú zdraviu škodlivé – to sa týka aj sušeného pečiva, no nemusí ich byť vidieť či cítiť (čuchom, chuťou). Čerstvé pečivo môže spôsobiť škrečkom zažívacie problémy. Niektorí chovatelia odporúčajú sušené pečivo ako potravu vhodnú na obrusovanie hlodákov. Oveľa lepšie poslúžia a oveľa lepšie sú na tento účel vetvičky z vhodných stromov alebo vhodné sušené bylinky (viď sekcia Potrava).
2. Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je skoro všetko zelené z prírody,... Zdroj: HČR
V potrave škrečka majú byť najväčším % zastúpené „tvrdé“ zrniečka – obilniny. Pri ich hryzení si zároveň obrusuje hlodáky. Ak väčšiu časť potravy tvorí „zelené“ (ovocie, zelenina, rastliny), môže u škrečka dôjsť k prerasteniu hlodákov. Ak sú príliš dlhé, znemožnia škrečkovi prijímať potravu.
3. Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je... syry (tavené, tvrdé, plesňové)... Zdroj: HČR
Čiastočná pravda. Na podávanie sú vhodné len nízkotučné topené alebo tvrdé syry. Nie sú vhodné na bežné (časté) podávanie, pretože obsahujú príliš veľa soli a tuku. Tavený syr s nízkym obsahom soli (pre deti) sa odporúča podávať len vtedy, ak má škrečok problémy s hryzením tvrdej potravy alebo ak nemá zuby. Tvrdý syr by sa nemal podávať častejšie ako 1x týždenne a len vo veľmi malom množstve. Údené a plesňové syry nie sú vôbec vhodné na podávanie.
4. Hlavnou zložkou potravy škrečkov a chrčkov je ... exotické ovocie (papaya, ananás, figy, kiwi, pytahaya, naranchilla, tomel kukazský, mango, lichi)... Zdroj: HČR
Konzumácia exotického ovocia môže u škrečka viesť k žalúdočným problémom alebo môže spôsobiť podráždenie kože. Všeobecne by škrečky nemali dostávať ovocie príliš často, lebo obsahuje veľa cukru, ktorého nadbytok vedie k obezite a tiež sa môže podieľať na vzniku cukrovky.
5. Raz za mesiac im dajte malý kúsok čokolády s nízkym obsahom kakaa (čokolády spadajúce do kategórie cukrovinky), želatínové cukríky, či kokosovú alebo sójovú tyčinku. Veľmi radi majú aj pražené müsli, alebo müsli tyčinky v jogurte.
Sem tam im dajte popcorn a nebojte sa im vysypať chipsovú drť zo zjedeného sáčku.
Piškóty (okrúhle alebo dlhé), ale nie kakaové (tie majú vysoký obsah kakaa). Môžu kedykoľvek.
Sladké farebné obilninové guličky z obchodu. Môžu kedykoľvek. Zdroj: HČR
Žiadne „ľudské“ sladkosti a „slanosti“ nie sú pre škrečky vhodné! Obsahujú príliš tuku, cukru alebo soli, umelé farbivá, konzervačné látky, tzv. „éčka“. Navyše lepkavé sladkosti môžu škrečkovi zlepiť torby. Čokoláda nie je vhodná na podávanie pre žiadny živočíšny druh, pre niektoré je dokonca smrteľne jedovatá (napr. pre psov).
6. Popcorn je vhodný na podávanie.
Čiastočná pravda. Vhodný na podávanie je len popcorn nesolený, nefarbený, bez príchute, bez tuku, bez cukru, teda nie kupovaný alebo pripravený v mikrovlnke z polotovaru, ale pripravovaný len z čistej pukancovej kukurice bez príchute a oleja.
7. Rozmarín nie je vhodný na podávanie.
Nie je pravda, že konzumácia rozmarínu vedie k potratom, genetickým defektom plodu, kŕčom alebo zažívacím ťažkostiam. Naopak, rozmarín zlepšuje trávenie a je bohatý na vápnik.
8. Ak zbadáte, že si škrečky zahrabávajú potravu (hlavne chleba, pečivo a múčniky) do rohu kam chodia močiť, nechajte im ju tam. Robia to preto, že potrava začne za pár dní plesnivieť. A biela pleseň je pre nich jednak jedna z najväčších delikaties a jednak táto pleseň pre nich znamená zdroj vitamínov. Takisto, ak nájdete v hoblinách blízko hniezda zahrabané hnijúce ovocie, robia to zasa kôli vitamínom. Zdroj: HČR
Plesnivá a nahnitá potrava nie je vhodná na podávanie a to ani vtedy, keď pleseň alebo hniloba zasiahla len malý kúsok potravy! Treba ju bez milosti vyhodiť, pretože jej konzumácia predstavuje zdravotné riziko. Aby sme predišli plesniveniu, je nutné čerstvú potravu (ovocie, zeleninu, rastliny) nechať v klietke maximálne 24 hod. (počas horúcich dní ešte kratšie). A tiež je nutné pravidelne (najlepšie každý deň) odstraňovať podstielku znečistenú močom.
5. Mýty o zdraví
1. Ak nechcete ísť k veterinárovi, radšej nechajte škrečka dožiť v relatívnom kľude, ako by sa mal trápiť vďaka Vášmu neodbornému zásahu ! Zdroj: HČR
So škrečkom sa nechodí k veterinárovi. Za to, čo si zaúčtuje veterinár, sa dá kúpiť niekoľko škrečkov.
Tento mýtus počulo od svojich rodičov už veľa detí. Žiaľ, občas ho používajú aj veterinári. Škrečok je živý tvor, nie hračka, a ako akékoľvek iné zviera aj on môže niekedy potrebovať veterinárnu starostlivosť, ktorá môže stáť aj desiatky EUR. S takýmito výdavkami treba preto rátať už pri jeho kúpe, čo si však veľa ľudí neuvedomuje. Ceny sa pohybujú od pár EUR za vyšetrenie až po desiatky EUR za operácie. Z vlastnej skúsenosti: za operáciu nádoru som zaplatila 70 EUR. Ak nie ste ochotní škrečkovi zaplatiť ani menšie veterinárne úkony, radšej si kúpte plyšáka, do ktorého investuje len pri kúpe a ďalej po celú dobu jeho životnosti ani euro!
2.Ak je obsah tekutý (pozn. „pľuzgierovitého pupáka) a polotekutý a podarilo sa Vám ho vytlačiť, namočte do alkoholu (alpa, čistá liehovina, tinktúra z valeríány, propolisová tinktúra) vatovú tyčinku a potrite mu to s ňou. Ak je obsah tuhší, nezostáva nič iné, len ho pevne chytiť a nechtami proti sebe to vytlačiť. A zasa potrieť alkoholom. Zdroj: HČR
Alkohol v rane štípe a škrečkovi spôsobuje ďalší, úplne zbytočný stres. Prirodzeným inštinktom je, že si škrečok miesto „znečistené“ dezinfekciou bude olizovať = čistiť, a tak sa dezinfekcia dostane aj do jeho tela. Na dezinfekciu rán (a v prípade potreby aj ubikácie a vybavenia ubikácie) sa osvedčil Betadin. Navyše liečba akýchkoľvek kožných novotvarov patrí do rúk veterinára!
3. Škrečok má poranenú labku a krváca mu, alebo má tržnú ranu na tele.
Postupujeme tak, ako keď sa pobijú :
Aby sa im rany lepšie hojili, nenatierajte im ich žiadnou dezinfekciou. Zdroj: HČR
Dezinfikovať rany sa neodporúča kvôli tomu, aby farma firmy mali vyššie zisky, ale kvôli tomu, aby sa predišlo možným komplikáciám (zápalom, infekciám), ktoré môžu vážne ohroziť zdravie škrečka.
4. Ak chcete hojenie urýchliť, máte dve možnosti :
Natrite im packy medom. Jednak si ich budú vylizovať častejšie a jednak med sám o sebe má hojivé účinky jak na ranách, tak vnútorne - po požití. Zdroj: HČR
Med ako prostriedok na urýchlenie hojenia rán nie je vhodný. Po nanesení na ranu ho škrečok rýchlo zlíže, a tak nebude mať čas na pôsobenie. Med nie je vhodný na konzumáciu, pretože obsahuje priveľa cukru, na čo treba dávať pozor obzvlášť pri škrečkoch Campbellových a čínskych, ktoré sú náchylné na vznik cukrovky.
5. Pri pľuzgierovitých typoch pupákov (pupák je lesklý a mäkký) sa dajú urobiť 2 veci :
- vyhľadať veterinára
- chytiť škrečka tak, aby sa nepohol (2 ľudia - jeden drží, druhý odstraňuje), a prepichnúť pupák novou nepoužitou žltou lekárskou ihlou (dostať ich v lekárni).
Diagnostika a liečba „pľuzgierovitých“ a iných „pupákov“ patrí do rúk veterinára. Ten dokáže posúdiť, či ide o absces, nádor, bradavicu a pod. a stanoví aj ďalšiu liečbu, napr. v prípade abscesov sa často podávajú antibiotiká, ktoré sú len na lekársky predpis.
6. Mýty o rozmnožovaní
1. Doba gravidity (pozn. u škrečkov sýrskych) je 28-33 dní (v zajatí okolo 21 dní, ale nezriedka aj viac).
Samička (pozn. škrečka džungárskeho) je gravidná 26-28 dní a máva v priemere 8 mladých.
Gravidita chrčkov trvá spravidla 29 - 33 dní, gravidita škrečkov 26 - 29 dní. Zdroj: HČR
Gravidita u škrečkov trvá v priemere:
- sýrsky 16 dní,
- džungársky 19 – 23 dní; osem mláďat v jednom vrhu je výnimočný počet, priemer je 4 – 5,
- Campbellov 17 – 20,
- čínsky 20 – 22,
- Roborovského 19 – 22 dní.
(zdroj: http://www.diebrain.de/zw-nachwuchs.html).
2. Ak k aktu (pozn. k páreniu škrečkov sýrskych) nedôjde ani potom, zasa si dajú pauzu. Pytačky potom pokračujú neskôr. Preto je dobré samčaka nechať so samičkou zhruba 20 dní a potom ho oddeliť. Samčeky sýrčana Pandy sú síce starostlivý otcovia, ktorí potom samičke po vrhnutí mláďat pomáhajú, ale po tých 20. dňoch môže samček samičku znovu oplodniť. Zdroj: HČR
Škrečky sýrske sú samotári a okrem doby párenia sa nevyhľadávajú prítomnosť iných jedincov svojho druhu. Samička má ruju jedenkrát za 4 dni. Vtedy samčeka k sebe pustí, no mimo jej plodných dní môže na neho zaútočiť. A rovnako aj on na ňu. Boj môže skončiť vážnymi zraneniami, v najhoršom prípade až usmrtením jedného z nich. Gravidita u samičky škrečka sýrskeho trvá v priemere 16 dní. Otehotnieť môže už krátko po pôrode. Ak pri nej bude samček, pokúsi sa s ňou páriť. Gravidita sama o sebe je pre samičku záťažou a v tomto prípade by ju mala sťaženú ešte aj starostlivosťou o už narodených potomkov. Stále je veľké riziko, že bude brániť mláďatá, aby im samček neublížil, a môže ho aj zabiť. Samček so samičkou sa dávajú dokopy len za účelom párenia – najlepšie na neutrálnom území - a len počas doby, po ktorú sa pária (z mojej skúsenosti je to maximálne 1 hodina, potom už bola samička nervózna a začínalo dochádzať ku konfliktom so samčekom). Samčeky sýrčana Pandy (vymyslené označenie pre škrečka sýrskeho so vzorom srsti páskovaný) sa ničím nelíšia od samčekov škrečka sýrskeho s iným vzorom srsti alebo bez vzoru srsti – samčeky sa jednoducho nestarajú o pomtstvo, pretože so samičkou nežijú a to ani vo voľnej prírode.
7. Mýtus zo všetkých najväčší
Text, fotografie - (c) from Bosoraaky