Prvé a základné pravidlo pri chove osmákov degu je, že sa NEsmú chovať osamote. Degu sú spoločenské zvieratá, ktoré vo voľnej prírode vytvárajú mnohopočetné skupiny. Vždy chováme minimálne dvojicu rovnakého pohlavia.
OSMÁK DEGU (Octodon degus)
čeľaď osmákovitý (lat. názov octodontidae)
rad hlodavci (rodentia)
trieda savci (Mammalia)
Pomenovanie (octodon) dostal vďaka zubom: trecia plocha stoličiek sa formuje do tvaru rímskej osmičky.
Váha: 170 - 300g
Teplota: 36-37,9°C
Dĺžka života: 4-8 rokov , môže sa to však líšiť v závislosti na genetickej predispozícii a celkovej zdravotnej kondícii. Sú známe prípade, keď sa dožil dokonca 14 rokov.
Biotop: osmáky degu obývajú rozľahlú a rôznorodú časť v Južnej Amerike v Chile. Nájdeme ich od pobrežia až po pohorie Ánd. Hlavne, ale žijú v stredných horských polohách. Pre túto krajinu sú typické kríky s občasným výskytom stromov. Nie je tu príliš vlhko a teplotné výkyvy sú mierne. Degu sú totiž citlivé ne prudké zmeny teploty a vlhko.
Sú aktívne hlavne cez deň a vytvárajú mnohopočetné kolónie. V jednej takej kolónii môže žiť aj 100 zvierat pričom ich teritórium môže zaberať 1hektár. Degu si hĺbia nory do zeme a vytvárajú hlboké chodby. Samice vychovávajú svoje mláďatá spoločne.
Osmák degu je aj v prírode výhradne vegetarián. V Chile je považovaný za škodcu, pretože napáda polia s obilím. Prirodzeným nepriateľom sú dravé vtáky, sovy a líšky.
V Chile žijú štyri druhy: osmák degu, osmák pobrežný, osmák okatý a osmák tichomorský. Ako domáce zviera sa chová iba osmák degu. Spravidla má hnedo čiernu srsť, okolo očí a na spodnej strane tela svetlejšiu. Prvá farebná mutácia v zajatí sa objavila v Holandsku v roku 1998. Bol to osmák so striebrosivou srsťou, neskôr známy ako "modrý" osmák. Dnes okrem tohoto sfarbenia možno nájsť aj osmáky strakaté - základná farba aguti s bielymi škvrnami po celom tele.
Ako sa k nám dostali: V polovici 60.rokov ich americkí vedci začali skúmať, pretože zistili, že osmák degu má silnú predispozíciu na cukrovku. Odtiaľ sa ich potomkovia dostali do zoologických záhrad a odtiaľ už bol malý krôčik do rúk súkromných chovateľov.
Dnešní potomkovia pochádzajú z dvoch vetiev chovaných pre vedecké účely.
Správanie: Degu sa dorozumievajú širokou škálou hlasových prejavov. Takisto je pre nich dôležitá pachová stopa, značkujú si svoje teritórium. Zároveň komunikujú aj dotykmi. Bitka môže prerásť do vzájomnej starostlivosti o srsť.
(c) Petra jún 2014
čeľaď osmákovitý (lat. názov octodontidae)
rad hlodavci (rodentia)
trieda savci (Mammalia)
Pomenovanie (octodon) dostal vďaka zubom: trecia plocha stoličiek sa formuje do tvaru rímskej osmičky.
Váha: 170 - 300g
Teplota: 36-37,9°C
Dĺžka života: 4-8 rokov , môže sa to však líšiť v závislosti na genetickej predispozícii a celkovej zdravotnej kondícii. Sú známe prípade, keď sa dožil dokonca 14 rokov.
Biotop: osmáky degu obývajú rozľahlú a rôznorodú časť v Južnej Amerike v Chile. Nájdeme ich od pobrežia až po pohorie Ánd. Hlavne, ale žijú v stredných horských polohách. Pre túto krajinu sú typické kríky s občasným výskytom stromov. Nie je tu príliš vlhko a teplotné výkyvy sú mierne. Degu sú totiž citlivé ne prudké zmeny teploty a vlhko.
Sú aktívne hlavne cez deň a vytvárajú mnohopočetné kolónie. V jednej takej kolónii môže žiť aj 100 zvierat pričom ich teritórium môže zaberať 1hektár. Degu si hĺbia nory do zeme a vytvárajú hlboké chodby. Samice vychovávajú svoje mláďatá spoločne.
Osmák degu je aj v prírode výhradne vegetarián. V Chile je považovaný za škodcu, pretože napáda polia s obilím. Prirodzeným nepriateľom sú dravé vtáky, sovy a líšky.
V Chile žijú štyri druhy: osmák degu, osmák pobrežný, osmák okatý a osmák tichomorský. Ako domáce zviera sa chová iba osmák degu. Spravidla má hnedo čiernu srsť, okolo očí a na spodnej strane tela svetlejšiu. Prvá farebná mutácia v zajatí sa objavila v Holandsku v roku 1998. Bol to osmák so striebrosivou srsťou, neskôr známy ako "modrý" osmák. Dnes okrem tohoto sfarbenia možno nájsť aj osmáky strakaté - základná farba aguti s bielymi škvrnami po celom tele.
Ako sa k nám dostali: V polovici 60.rokov ich americkí vedci začali skúmať, pretože zistili, že osmák degu má silnú predispozíciu na cukrovku. Odtiaľ sa ich potomkovia dostali do zoologických záhrad a odtiaľ už bol malý krôčik do rúk súkromných chovateľov.
Dnešní potomkovia pochádzajú z dvoch vetiev chovaných pre vedecké účely.
Správanie: Degu sa dorozumievajú širokou škálou hlasových prejavov. Takisto je pre nich dôležitá pachová stopa, značkujú si svoje teritórium. Zároveň komunikujú aj dotykmi. Bitka môže prerásť do vzájomnej starostlivosti o srsť.
(c) Petra jún 2014