CHCEM CHOVAŤ POTKANA...
Každý kto sa rozhodol, že chce chovať potkany(!) by si mal ešte pred zadovážením uvedomiť niekoľko dôležitých vecí. Mám možnosti a prostriedky na to aby som potkaníkom zabezpečil vhodné podmienky, dostatočne veľkú klietku, kvalitnú stravu, v prípade potreby aj veterinárnu starostlivosť a iné? Ak viete že nie alebo váhate tak by bolo lepšie počkať, kým budete môcť potkaníkom toto všetko zabezpečiť. !!! Veľmi dôležitá vec, ktorá je aj ďalej v texte opakovaná preto, aby ju každý zaregistroval a vzal na vedomie, je, že potkany majú žiť v skupine. Ak mám pocit, že mám miesto len pre jedného, alebo ešte žijem s rodičmi a tí mi dovolia mať len jedného potkana, mal by som si to v záujme zvieratka rozmyslieť a počkať. !!! ak niekto túto vec naozaj nechápe odporúčam pozrieť video
Ak som v situácii, že som schopný zabezpečiť potkanom pre ich život všetko, čo potrebujú mal by som vedieť zopár vecí.
Potkan je veľmi inteligentné, vnímavé zvieratko, ktoré je schopné sa naučiť rôzne veci od reagovania na meno, alebo rôzne zvuky až po „akrobatické“ triky, a aj keď takúto ambíciu so svojimi zvieratami nemáme, je nutné venovať sa im každý deň a socializovať už od malička, aby boli zvyknuté na to, že ich chytáme do rúk, na to že sa im naše ruky pohybujú po klietke a. i. Čím skôr a čím viac sa potkaníkovi venujeme tým skôr a tým viac bude na nás zvyknutý a nebude sa báť, prípadne brániť sa pri bežnej manipulácii.
Potkany sa chovajú v skupine, alebo aspoň vo dvojici rovnakého pohlavia! Pretože sú to sociálne založené zvieratá a naozaj potrebujú mať pri sebe aspoň jedného parťáka. Aj divé potkany žijú vo veľkých spoločenstvách s určitou hierarchiou. Okrem toho je snáď každému jasné, že žiadny človek nemá toľko času, aby bol potkaníkovi k dispozícii 24 hodín denne! Preto je pre potkany naozaj najlepšie žiť v skupine. Keď na ne nebudete mať čas, potkany sa budú hrať medzi sebou, budú spolu spať, zohrievať sa, navzájom si čistiť srstičku atď.
Dôležité je však uvedomiť si, že môžeme spolu chovať len jedno pohlavie. Potkany majú obrovské reprodukčné schopnosti a pri spolužití samca a samice by samica neustále rodila mláďatá (v jednom vrhu môžem mať aj 20 mláďat). To by ju časom vyčerpalo na smrť a my by sme mali veľmi veľa malých potkaníkov a nevedeli by sme čo s nimi. Preto budme rozumní a budeme chovať len samice alebo len samcov, prípadne ak má niekto veľa miesta a dostatok peňazí, môže chovať obe pohlavia , avšak v oddelených klietkach, nikdy nie spolu! (ak nie som chovateľ registrovaný v klube a nemám chovateľský plán tak v žiadnom prípade nemnožím!)
Špeciálny prípad sú chovateľské stanice. Tam však takisto žijú pohlavia oddelene a až keď má chovateľ nejaký chovateľský plán a vhodný pár potkaníkov (vhodný hlavne čo sa týka variety, farby, znaku, (ne)príbuzenstva, zdravotného stavu a pod.) chová pár dní až týždňov tento párik v samostatnom priestore. Medzi pohlaviami sa dajú nájsť rozdiely, ktoré môžu zavážiť pri rozhodovaní o tom, ktoré pohlavie chceme chovať. Kým sú potkaníky malé tak sú veľmi hravé, akčné, skáču, behajú, naháňajú sa a šaškujú. Časom a dospievaním sa im formuje povaha a u samčekov sa táto aktivita trošku utlmí zatiaľ čo u samičiek ostáva až do vysokého veku. Samozrejme sa dajú nájsť výnimky, no vo všeobecnosti platí, že samčekovia sú maznáčikovia a samičky sú hravé a aktívne.
Potkany práve kvôli svojej aktivite potrebujú veľkú, hlavne však vysokú a bohato zariadenú klietku. Viac o nej sa dozviete v sekcii Bývanie.
Pri zadovážení potkaníkov by sme mali myslieť na to, na koho sa obrátime. Možností je niekoľko:
1. Chovateľská stanica (oficiálna resp. registrovaná v nejakom klube chovateľov)
2. Adopcia
3. Chovprodukt (zverimex)
Osobne odporúčam prvú, alebo druhú možnosť. Pri potkaníkoch z chovateľskej stanice máme tú výhodu že si môžeme vyberať z rôznych farieb, znakov, variet ušiek a srsti a tiež vieme, že rodičia nášho potkana nie sú súrodenci (v niektorých zriedkavých prípadoch napr. pri veľmi vzácnej farbe a malom počte chovných zvierat, ktoré túto farbu majú je možná aj príbuzenská plemenitba, no naozaj veľmi výnimočne a v preukaze pôvodu daného potkana je to v takom prípade aj vyznačené) alebo, že netrpia nejakou chorobou, nie sú agresívny atď. Väčšina chovateľov je tiež po vzájomnej dohode ochotná vás pozvať k sebe, aby ste videli ako jeho potkany žijú, porozpráva vám o nich a vysvetlí všetko, čo budete chcieť vedieť.
Druhá možnosť je tiež dobrá pretože môžete zachrániť život nechcenému zvieratku a nie je lepší pocit na svete, ako keď sa má niekto vďaka vám lepšie.
Tretiu možnosť vôbec neodporúčam napriek tomu, že sama som sa zľutovala nad chorou samicou potkana zo zverimexu a vzala si ju domov. Táto samička mi do mesiaca zomrela a síce s ľútosťou, ale musím povedať, že takáto situácia nie je vôbec neobvyklá. Pri týchto potkaníkoch nevieme vôbec nič o ich pôvode, rodičoch, veľa krát nevieme ani presný vek. Všetci vieme, že v takýchto predajniach sú zvieratá vnímané len ako tovar a tak sa tam s nimi aj zaobchádza (česť výnimkám, ak nejaké vôbec sú). Nemajú vhodné podmienky, stravu, často bývajú choré. Aj keď je nám všetkým ľúto týchto zvieratiek, tým že ich budeme odtiaľ „zachraňovať“ celý tento biznis len podporujeme.
Ak ešte žiadne potkaníky nemáme, je veľmi vhodné vziať si súrodencov, ak je taká možnosť. Potkaníky sú už na seba zvyknuté a my sa tým vyhneme zoznamovaniu, ktoré môže byť niekedy zdĺhavé. Potkaníky si môžu ublížiť a veľmi výnimočne sa tiež môže stať, že si potkany na seba nezvyknú vôbec.
Ak už však mám potkana/y a chcem k nim ďalšieho kamoša, zoznamovaniu sa nevyhneme. Väčšina ľudí zoznamuje na „neutrálnom území“ teda na mieste ktoré je cudzie pre obe strany. Nastať môžu rôzne situácie. V tom najideálnejšom prípade si potkaníci sadnú, ovoňajú sa, vyriešia si hierarchiu a bez problémov sa tolerujú. Menej ideálne je, keď sa začnú biť, a o miesto dominantného zvieraťa (alfy) vytrvalo bojujú. Netreba však panikáriť, pretože aj taká situácia sa dá zvládnuť, len treba byť trpezlivý a skúšať to aj viac dní (moja osobná skúsenosť s najdlhším zoznamovaním je 3 mesiace s hroznými bitkami, škaredými úrazmi, no nakoniec sa to podarilo a potkanky sa ľúbili). Ak máme však pocit, že ani po veľmi dlhom čase a snahe sa potkaníci neznesú, prípadne ak si spôsobujú ťažké zranenia tak je lepšie to nesiliť a mať ich oddelených. Takáto situácia je však naozaj veľmi zriedkavá takže sa netreba báť. Všetko závisí od povahy konkrétnych potkanov no ja osobne by som odporúčala postupné zoznamovanie na neutrálnom území. A až keď by neboli žiadne problémy, vložila by som ich do vyčistenej a preorganizovanej klietky tak, že prvého do klietky dáme nového potkaníka a starousadlíka až potom.
(c) Adri, 2014